Dnešný výšľap z Rače do Marianky bol v tradične príjemnom počasí. Slniečko sa nedalo zahanbiť a vysoký bukový les nás chránil pred vetrom. Les bol bez snehu, len malé plochy v tieni poskytovali ilúziu zimy.

Výšľap sme začali, ako inak, poriadnou rozcvičkou a po nej sme už mohli vyraziť za novými objavmi. Prvú prestávku sme si urobili na Panovej lúke. Krátke občerstvenie, zopár póz pre fotografa a mohlo sa pokračovať. Žltá a neskôr modrá turistická značka nás ďalej viedla lesom až na Mariatálsku lúku, kde sme si urobili krátku zastávku. Evi nás oboznámila, kam to vlastne máme namierené - do Marianky, najstaršieho slovenského pútnickeho miesta.



Po ceste nás však, na prekvapenie všetkých, čakala ešte ďalšia zaujímavosť - archeologická lokalita - velatické hradisko, priamo nad samotnou Mariankou, ktoré je datované do mladšej doby bronzovej. Turistický chodník vedie na jednom úseku rovno po vale hradiska. Naše nohy tak dnes kráčali po miestach, ktoré boli používané vtedajším obyvateľstvom už pred 3000 rokmi. Treba k tomu samozrejme poriadny kus predstavivosti, ale vďaka skvelému výkladu sme to zvládli.
Les bez listov nám umožnil pekný výhľad do Mariatálskeho údolia s kaplnkou Svätej studne a barokovými kaplnakmi, ktoré sú spolu s kostolom zapísané ako národné kultúrne pamiatky.

Nepokračovali sme popod krížovú cestu do obce, ale okľukou cez hornú časť novej zástavby sme podnikli dobyvateľskú výpravu za ďalším divom tejto lokality, tentokrát geologickým. V lome nad Mariankou sa v 19. storočí ako na jedinom mieste na Slovensku ťažila bridlica, ktorá sa používala nielen ako strešná krytina, ale predovšetkým na výrobu "žiackeho zošita" minulých storočí - na bridlicovú písaciu tabuľku (pre mladšie ročníky - najjednoduchší tablet :).

Boli sme prekvapení, keď sme sa od našej kultúrnej sprievodkyne dozvedeli, že sa bridlicové tabuľky práve z tejto lokality, vyvážali do celej Európy, do Orientu aj do Ameriky a za svoju výnimočnú kvalitu boli na svetovej výstave v Paríži v roku 1867 ocenené striebornou medailou.

Nadohľad modernej výstavby sme putovali prekážkovou dráhou k druhému, dnes už nepoužívanému lomu, ktorý sa tiež zapísal do histórie. Tentokrát do filmovej. Nakrúcali sa tu niektoré scény do úspešného filmu americkej produkcie Dračie srdce. Zaujímavé možno až tajomné miesto ozvláštnilo zamrznuté jazierko na dne kameňolomu.

Návrat z lomov sme si spríjemnili kritikou novej štvrte, ktorá skrýva architektonické skvosty, ktoré však vôbec nekorešpondujú so starou časťou dediny.

Na záver sme mali opäť šťastie, pretože gotická bazilika Narodenia Panny Márie bola otvorená a mohli sme obdivovať aj interiér tejto výnimočnej pamiatky.

Výšľap sme zakončili strečingom, aby sme z tela vyhnali únavu a naštartovali regeneráciu.  5 minút po príchode na autobusovú zastávku nám išiel autobus. Viete si predstaviť lepšie strávenú sobotu? My nie.

Ďakujeme všetkým účastníkom výšľapu za príjmenú atmosféru plnú smiechu a dobrej nálady. Tešíme sa na ďalšie chvíle strávené spoločne.

Evi a Aňa