Ani tentokrát nám letné počasie nič nedarovalo. Do poslednej chvíle som zvažovala. "ísť, či neísť?"Na nedeľu pôvodne hlásili ochladenie, ale na našu smolu, chladnejší vzduch nakoniec mal prísť až v pondelok. Zopár ľudí odrieklo, ale naše zdravé jadro zostalo a tak sa nedalo inak, iba ráno vstať a bežať na autobus. Už na prvom schodíku v autobuse vidím mávajúce ruky - Saška s Mirkom už držia miesta. V Rači ešte prisadol Janko a už sme spolu s dobrou náladou mierili k nášmu východiskovému bodu. Tentokrát to bola dedinka Dubová, kúsok za Modrou.



Cesta na Zochovu chatu nám ubehla rýchlo, ale teplota urobila svoje a tak sme na chvíľu zbehli k bazénu a trochu sa v tieni schladili. Posmpomínali sme na Huncokárov - prvých obyvateľov v týchto lesoch a aj na evanjelického biskupa Zocha, po ktorom sa chata volá. Nezdržali sme sa dlho. Čakalo nás ešte stúpanie na Čermák. Ešte pred sedlom Čermák sme sa v studičke Modranská baba príjemne osviežili. Sedlo je pekne upravené, skautíci tam vyrobili prístrešok, sú tam aj hojdačky, super ohnisko s lavičkami, na ktorom si naši nedávno opekali a na chívľku sme sa pristavili aj pri pomníku rodiny Csermákovcov. Modrania to tu volajú Starý cintorín - voľakedy tu bol cintorín drevorubačov (huncokárov) z Piesku.

Čas bežal, slnko začínalo kruto páliť a vidina oroseného nápoja v Kuchyni nás hnal dole. Cesta bola nekonečná, zachránila nás alej ozrutných gaštanov. Nakoniec sme to však zvládli a dali sme aj krátku zastávku pri novo urobenom náučnom chodníku v Kuchyni - bobria hrádza. Vďaka vysokej teplote sme sa však ponáhľali nižšie do dediny. Všetci sme zhodnotili, že táto teplota už bola naozaj príliš a mali sme zostať v lese - nie sa hnať do civilizácie.

Ďakujem všetkým za príjemne strávený deň v prírode a v pohybe :)

Teším sa nabudúce

Aňa